Štefan Luby, úspešný vedec, bývalý predseda SAV, má 80 rokov

Štefan Luby sa narodil 6. mája 1941 v Bratislave v rodine významného slovenského právnika Štefana Lubyho. Ranné detstvo prežil v Liptovskom Hrádku, kde začal aj so školskou dochádzkou. Neskôr sa rodina presťahovala do Bratislavy, ale na Liptov nezabudol a do Liptovského Hrádku sa vracal počas každých prázdnin. Už ako známy vedec prispel do knihy Ivety Zuskinovej Liptovský Hrádok, prechádzky dejinami (2019).

Po maturite sa nevydal na dráhu právnika ako jeho otec, ale v rokoch 1958 – 1963 študoval na Slovenskej vysokej škole technickej (dnes Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave, odbor Fyzika pevných látok. Po skončení štúdia pracoval rok na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vedeckú ašpirantúru absolvoval v Elektrotechnickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave, kde po získaní titulu CSc. pracoval ako vedecký pracovník. V roku 1982 dosiahol vedeckú hodnosť DrSc. O desať rokov neskôr sa habilitoval na docenta Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a v roku 1996 sa stal profesorom fyziky na bratislavskej STU.

V SAV, kde pracoval od roku 1964, bol riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV (1984 – 1992), v rokoch 1993 – 1994 pôsobil na poste 1. podpredsedu tejto vedeckej inštitúcie. Od roku 1994 do roku 1995 bol povereným predsedom SAV a v rokoch 1995 – 2009 jej riadnym predsedom. Po odchode z predsedníckeho postu sa ako fyzik opäť aktívne zapojil do výskumu nanovedy a nanotechnológií vo Fyzikálnom ústave SAV.

Vo vedeckom výskume sa zaoberal fyzikou polovodičov, kovov, elektronických súčiastok, laserovou technikou a röntgenovou optikou, nanovedami a nanotechnológiami. Výsledky svojej práce prezentoval na svetových a európskych vedeckých podujatiach. Významnú spoluprácu rozvinul s Univerzitou Salento v Taliansku a Univerzitou Bielefeld v Nemecku.

Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr.h.c., dostal čestné doktoráty z univerzít Salento, STU, Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Bol prezidentom Federácie európskych akadémií All European Academies, Central European Academy of Sciences and Arts. Je viceprezidentom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu a predsedom redakčnej rady Encyklopédie Beliana. Od roku 1971 je členom Nadácie Alexandra von Humboldta a od roku 2004 aj Rady Učenej spoločnosti SAV.

Za dlhoročnú vedeckú a pedagogickú prácu dostal viac ako 80 ocenení, napríklad Humboldtovu medailu (1995), De scientia et humanitate optime meritis, Akadémia vied ČR (2001), Krištáľové krídlo (2001), Kríž 1. triedy prezidenta SR (2003), štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy (2005), Zlatú medailu SAV (2006) alebo Cenu SAV za budovanie infraštruktúry (2011).

Je držiteľom ôsmich patentov a autorom desiatok kníh z oblasti vedy a literatúry faktu. Medzi najznámejšie patrí knižná trilógia Moji intelektuáli I. – III. (2003. 2004, 2006), v ktorej pútavo priblížil diela viacerých slovenských i zahraničných vedcov.

Vedeckej činnosti sa venujú aj dcéry Štefana Lubyho. Právnička Martina Lubyová, bola napríklad riaditeľkou Prognostického ústavu SAV, ale aj ministerkou školstva (2017 - 2020). Barbora Lubyová je vedeckou pracovníčkou v oblasti imunológie a mikrobiológie a pôsobila napríklad na americkej Univerzite Johna Hopkinsa v Baltimore.